začiatok
Občianske združenie BLINDMEN Menu
Obsah

Jesenný víkendový pobyt

Čím bol tretí septembrový víkend nezvyčajný? No predsa tým, že vďaka občianskemu združeniu BLINDMEN sa stretli nevidiaci a slabozrakí účastníci na relaxačno – kultúrnom pobyte v penzióne Hradisko z celého Slovenska i zo zahraničia. Penzión Hradisko sa nachádza na upätí Nízkych Tatier, Nemecká nad Hronom a aj keď je situovaný 1500 m od hlavného cestného ťahu Brezno - Banská Bystrica, poskytuje možnosť relaxovať v úžasnej, prekrásnej prírode v rámci rekreačnej turistiky. Výhodou je tiché, nikým a ničím nerušené prostredie. Pre mestských „štvornohých miláčikov“, s ktorými sa účastníci mali možnosť ubytovať, bol pobyt v prírode rozhodne vítanou zmenou a navyše, mali aj spoločnosť, domáceho miláčika, labradorku - Nelly.

Prví účastníci víkendového pobytu začali prichádzať už od piatkového popoludnia 15. septembra. Nezabudnuteľný zážitok mali ešte pred príchodom do penziónu, lebo vodič diaľkového autobusu ich „omylom“ vysadil v Podbrezovej, namiesto v Predajnej ... len o niekoľko kilometrov skôr. Našťastie situáciu okamžite vyriešila riaditeľka občianskeho združenia, Ing. Daniela Kvietková, spolu s majiteľmi penziónu, pánom Marcelom Daučíkom a jeho manželkou Dankou. Ostatných účastníkov, ktorí nemali možnosť vlastnej dopravy, potom postupne podovážali od autobusových zastávok: z Brezna, z Podbrezovej, z Predajnej, či z Brusna a z Banskej Bystrice. Krásne na tom bolo, že prichádzali počas sobotňajšieho dňa v takých intervaloch, že sa všetko stihlo vždy načas a všetci si napokon spoločne mohli vychutnať vynikajúcu večeru. Po večeri nastalo, ako to už tradične býva, predstavovanie prítomných, aby každý vedel, s kým sa na pobyte môže stretnúť, podebatovať, či zaspievať si. Niektorí zrakovo postihnutí sa nestretli aj niekoľko rokov, bolo teda o čom rozprávať, aj na čo spomínať.

Sobotňajší večer sa niesol hlavne v znamení muziky poprepletanej detským džavotom, nakoľko sa pobytu mohli zúčastniť ŤZP aj so svojimi rodinkami. Pri klávesoch Milana Kvietka sa striedali viacerí muzikanti. Škoda len, že ďalší si nemohli priniesť harmoniku, či gitaru, nakoľko cestovanie v hromadných dopravných prostriedkoch, cez víkend s hudobným nástrojom, je náročnejšie. Marek Botev by im svoju gitaru prepožičal rád, no jeho gitara je len pre ľavákov. Zábavu vtipmi „okorenil“ aj ľudový rozprávač Peter Sopko.

Nasledujúci deň, po skvelých raňajkách, sa každý ponáhľal na čerstvý vzduch, Na radosť všetkých bol tento víkend ešte takmer letný. Čo však všetkých lákalo ešte viac ako slniečko, bola bezpochyby vôňa pravého kotlíkového guľášu, ktorý sa varil vonku. Pochutnávať na ňom si mohli už od pol dvanástej svorne všetci v obrovskom altáne. Poloha penziónu je ideálnym miestom pre menej náročných turistov, ktorí sa pokochali výhľadom na krásnu panorámu z chodníkov či ciest v okolí (pre náročnejších by bola aj možnosť zdolať Chopok, či Ďumbier ). Tí, ktorým sa nechcelo ísť na túru ani do blízkeho okolia, si zahrali tenis na tenisovom kurte s antukovým povrchom, ktorý by sa dal v prípade záujmu v priebehu niekoľkých minút prerobiť na volejbalové ihrisko, respektíve relaxovali v záhrade na veľkej hojdačke.

Popoludní bol zabezpečený prevoz účastníkov do Brezna, kde sa zúčastnili kultúrneho podujatia, ktoré pripravila skupina Blindman pri príležitosti svojich dvadsiatich hudobných rokov. Na klávesoch hral zakladateľ a líder skupiny, nevidiaci hudobník, Milan Kvietok; gitary sa zhostil jeho súputník Marek Botev a na klávesoch spolu s nimi hral, ako už vždy za posledných desať rokov, Ivan Muriňák. Večerom famózne sprevádzala, Marianna Mackurová, ktorá patrí medzi najvýraznejšie osobnosti v umeleckom súbore Bábkového divadla na Rázcestí Banská Bystrica. Jedinou speváčkou koncertu bola malá Emma Muriňáková, ktorá skupine zablahoželala piesňou. Zvuk koncertu mal neochvejne pod taktovkou Dušan Ivan, člen skupiny Hasiaci prístroj. So svetlami čaroval Dušanov kolega, Milan Slama ... Skupina predviedla prierez tvorbou svojej dvadsaťročnej existencie; striedali sa tak skladby nielen zo začiatkov fungovania kapely, skladby zo súčasnosti, ale našla sa i malá „ochutnávka“ z noviniek, ktoré mali tentoraz na koncerte premiéru.

V priestoroch reštaurácie, po návrate z koncertu, už všetkých čakal gurmánsky zážitok v podobe klasiky: „Knedlo, vepřo, zelo“. Po chutnej večeri sa, akoby pokračovanie z predchádzajúceho dňa, znova rozprúdila príjemná zábava, spojená so spevom i tancom. Víkend ubehol neskutočne rýchlo a potom tak, ako postupne účastníci prichádzali, rovnako postupne sa aj lúčili, nakoľko niektorých čakali pracovné povinnosti. Prvé spoje v pondelok mali už o 5:45, neskôr ďalšie, až napokon v priebehu dopoludnia odviezli p. Kvietková alebo p. Daučík tých, ktorí nešli do práce a mohli ísť až po raňajkách na neskoršie autobusové spoje. Lúčenie je vždy ťažké, ale všetci si hovorili, že hádam o rok sa stretnú niekde na nejakej akcii znova.

Za všetky, aspoň niektoré reakcie účastníkov pobytu: